sladecek

A to aj pre pánov Fico a Kiska. No ale pravdivé slová žiaľ v prípade opisovania situácie na Ukrajine akosi chýbajú minimálne od decembra 2013, kedy riešenie problémov na Ukrajine, resp. riešenie jej ekonomických problémov začal smerovať ku dnešnému vývoju. A aj teraz sú občanom našej krajiny predkladané skôr slová motivované taktickými emóciami ako slová pravdivé.

Čelní predstavitelia našej krajiny si cez média alebo cez sociálne siete odkazujú kto si viac stojí za svojim názorom. Namiesto toho, aby v súčasnej, pre mnohých našich občanov už aj tak dosť komplikovanej situácii, ktorá sa v prípade pokračovania krízy na Ukrajine bude zrejme ešte viac komplikovať, najskôr svoj názor konzultovali a pred občanmi vystupovali aspoň v otázke ekonomických záujmov našej krajiny v „diplomatickej“ zhode, keď už im niečo bráni dohodnúť sa naozaj.

Akoby nestačilo, že je občan aj tak dosť zneistený až vystresovaný z množstva diametrálne rozdielnych informácií o dianí na Ukrajine a najmä o zodpovednosti za množstvo mŕtvych aj z radov civilného obyvateľstva a za rozsiahlo zdevastované dediny a mestá v Doneckej oblasti.

Pôvodne som si tiež kládol otázku, či vo svojom článku uviesť nejaký ďalší iný pohľad na slová, ktoré aktuálne nestačia a namiesto ktorých by zrejme mali nasledovať nejaké ďalšie činy. Podľa kontextu zrejme činy v podobe ďalších sankcií a ďalšej eskalácie neistoty, napätia a vojnovej atmosféry. Nakoniec som si ale povedal, že niektoré slová snáď môžem aj v tom informačnom „pretlaku“ položiť do článku.

Celá kríza okolo Ukrajiny je dôsledkom nemalého počtu zlých alebo horších rozhodnutí v šachovej partii o vplyv nad touto veľkou krajinou so strategickými úsekmi hraníc s Ruskom.

Tie zlé rozhodnutia začali už vlani na jar, keď Rusko vyzývalo najmä EÚ k rokovaniam o riešení a hľadaní problémov ukrajinského dlhu. EÚ aj napriek skúsenostiam z tzv. plynovej krízy, resp. kríz z minulých rokov takéto jednania odmietla, aj keď minimálne kvôli plynu sa muselo už vtedy byť zrejmé, že problémy Ukrajiny by sa nemali riešiť bez priameho zapojenia EÚ a aj Ruska.

Tie zlé rozhodnutia začali vrcholiť v závere roka 2013, keď došlo podľa niektorých k nečakanému obratu v rokovaniach o podmienkach asociačnej dohody medzi Ukrajinou a EÚ, a to odmietnutím asociačnej dohody zo strany Janukovyča.

V jednom mojom článku som ešte 1.3. 2014 ako reakciu na množstvo „pravdivých“ až lživých slov zo strany vtedy ešte najmä českých spravodajcov a rôznych „ukrajinistov“ v článku „Nemáme svoj názor na dianie na Ukrajine?“ okrem iného napísal:

Za všetko zlo na Ukrajine zrejme môže Rusko a najmä Putin so svojimi veľmocenskými chúťkami. Keď sa tej „ukrajinistky“ nikto nič nepýtal, tak asi sa s tým stotožňuje aj SRO1.

Nejako mi to síce nekorešpondovalo s rozporom, že spor vznikol jednak tým, v akej situácii sa Ukrajina nachádza, ale tiež tým, že EÚ dávala/ponúkala Janukovyčovi koncom minulého roka (rozumej 2013) za podpis asociačnej dohody iba pomoc v objeme tuším 2 mld. EUR a teraz už ponúka 20 mld. EUR.

Ja si len kladiem otázku, či všetci tí mravokárcovia zo štátov EÚ ale aj z USA nevedeli už dávnejšie o tom, ako vodcovia Ukrajiny „vysávali“ túto veľkú krajinu a schovávali si nakradnuté milióny na účtoch v bankách a aj v nehnuteľnostiach v ich krajinách.

O dva týždne na to som už priamo pomenoval aj jednu z možných základných príčin situácie na Ukrajine a ako občan som si dovolil vyjadriť v článku „Nuž dobré ráno stará mama!“ nasledovný názor :

„Prečo sa majú na riešenie problémov na Ukrajine skladať 11 miliardami daňovníci z Európskej únie (podotýkam, že zrejme aj na úkor viacerých prorastových opatrení a programov v rámci samotnej EÚ, teda aj v rámci Slovenska), keď v podstate minimálne tých istých 11 miliárd z produkcie a teda aj zo zisku, vytvoreného všetkými obyvateľmi Ukrajiny, sa presunulo na účty ich vlastných oligarchov?“

Vyjadrenie tohto názoru nepomohlo, pretože sa nikto nielenže takouto „scestnou úvahou“ nezaoberal, ale jeden z tých oligarchov si medzitým po dohode s ostatnými oligarchami kúpil úrad prezidenta Ukrajiny a s pomocou ostatných oligarchov a nimi financovaných súkromných armád sa rozhodol bojovať proti svojim vlastným občanom. A to všetko aj napriek tomu, že Majdan bol de facto občianskym protestom proti korupcii a oligarchii, čo dokazuje aj aktuálny dôrazný a opakovaný nesúhlas tzv. ľudí Majdanu k pokusom o zrušenie stanového mestečka a barikád na Majdane v ostatných dňoch.

Slová by mali stačiť vždy, ale pravdivé! A keby ich poriadne počúvali aj tí, ktorí ich hovoria, tak by sme dnes riešili niečo úplne iné, ako je uplatňovanie ďalších a ďalších sankcií v takejto vypätej situácii. Aj I. Svetová vojna začala de facto predložením nesplniteľných sankcií, resp. podmienok, ktoré predložilo Rakúsko – Uhorsko po atentáte Srbsku. Aj vtedy ruský cár vyzýval nemeckého cisára, aby sa neunáhlil a hľadal nevojenské riešenie.

Celá kríza na Ukrajine je súborom na seba nadväzujúcich chýb, pri počte ktorých, resp. aj pri opakovaní sa ich príčin a používaných „argumentov“, ktoré k nim viedli sa už natíska otázka, či to boli naozaj „iba chyby“ alebo to bol zámer. Myslím napr. prezentovanie úvah kedysi o možnosti dovážať do EÚ americký bridlicový plyn (a potom ho zrejme nahradiť poľským a zrejme aj ukrajinským) alebo teraz anexia Krymu ako dôvod sankcií, …

Slová by mali stačiť vždy, ale pravdivé!

Dnes je jedným z argumentov pre sankcie proti Rusku anexia Krymu, hoci ak ma pamäť neklame, tak v čase priamo po anexii o forme riešenia situácie okolo referenda na Kryme a o pričlenení autonómnej republiky Krym po referende ku RSFR cez ekonomické sankcie voči Rusku nik veľmi nehovoril. Teda určite nie v takom rozsahu, ako sa to eskalovalo za posledné dva mesiace. Anexia Krymu je neustále prezentovaná, ako porušovanie medzinárodného práva a aj porušenie celistvosti územia suverénnej Ukrajiny zo strany RSFR. Ak je to naozaj tak (čo v tejto chvíli nespochybňujem a ani o tom nepolemizujem), tak prečo nie sú médiá zaplavené správami o vývoji v súdnom spore pred tribunálom v Štrasburgu a o protestoch Ukrajiny na pôde OSN? Boli vôbec podané?

Ďalším argumentom pre sankcie proti Rusku sú tvrdenia, že Rusko podporuje separatistov (podľa Porošenka teroristov) a že im dodáva zbrane a aj vojenský personál. O zostrelení lietadla Malasyian airlines sa radšej v tejto súvislosti nevyjadrujem, pretože na základe mediálneho balastu už neverím ani tomu, čo o tom sám poviem.

Zoberme si čisto teoreticky, že separatisti dostávajú z Ruska aj nejaké zbrane a aj nejaký vojenský personál okrem tých, ktoré získali od zbehov v Ukrajinskej armáde k proruským separatistom aj s bojovou technikou, dokonca aj s ťažkými a/alebo s raketovými zbraňami (čo ako možnosť v ostatných dňoch priznali aj tajné služby Ukrajiny). Môžeme predpokladať, že za takúto „pomoc“ separatisti alebo im Rusko tú pomoc poskytuje takpovediac na dlh a separatisti „zaplatia“ až potom, ako sa im podarí vyhrať.

Slová by mali stačiť vždy, ale pravdivé!

Ako je to na druhej strane, teda na strane tzv. Pravého sektora alebo dokonca samotnej Ukrajinskej armády? Teda armády krajiny, ktorá ešte pred pár mesiacmi stála pred kolapsom a ktorej ekonomiku, resp. existenciu bolo potrebné zachraňovať nie 2,5 mld. EUR, ako to ešte v decembri 2013 navrhovala EÚ v návrhu Janukovyčom odmietnutej asociačnej dohody, ale cca 20 mld. USD. Ešte v prvých mesiacoch nebola Ukrajinská moc schopná poraziť v podstate istú dobu na jednom mieste na Majdane sústredený odpor proti vládnej moci a dnes po pomerne krátkom čase od udalostí na Majdane táto istá Ukrajinská moc už niekoľko mesiacov bojuje aj s použitím ťažkých zbraní proti iným svojim obyvateľom, uplatňujúcim v podstate obdobné práva, aké boli medzinárodne priznané tzv. ľuďom Majdanu!

Je potom ale namieste otázka, či sme si takí istí my, obyvatelia EÚ, ktorí na úkor riešenia svojich ekonomických a/alebo sociálnych problémov, resp. na úkor svojho ďalšieho rozvoja posielame finančnú pomoc Ukrajine, že tieto aj nami poskytnuté peňažné prostriedky nie sú aktuálne používané aj na financovanie operácií na východe Ukrajiny! Dovolím si s odvolaním sa na ekonomickú situáciu na Ukrajine vyjadriť názor, že naše prostriedky sú využívané aj na financovanie vojenských operácií na východe Ukrajiny!

Slová by mali stačiť vždy, ale pravdivé!

Nezaregistroval som jedinú vážnejšiu polemiku od presvedčených ochrancov demokracie o tom, z akých zdrojov je financovanie vyzbrojovanie a aj aktívna činnosť členov tzv. Pravého sektora v podstate po celej Ukrajine.

Rovnako som nezaregistroval vážnejšiu polemiku o tom, či je správne, ak si nejakí oligarchovia vybudujú svoju súkromnú armádu a s jej pomocou v podstate „vyčistia“ nimi kontrolované územia od občianskych nepokojov. Skúsme si to vymeniť s obyvateľmi Ukrajiny z tých „vyčistených“ oblastí.

Slová by mali stačiť vždy, ale pravdivé! Dnes už len výnimočne niekto v médiách, resp. z pozície verejného činiteľa poukladá za seba fakty, resp. udalosti v časovom slede tak, aby sa aj pomocou ich analýzy dali aspoň takmer objektívne hodnotiť príčiny vývoja na Ukrajine, ktorý dospel až do súčasného stavu. Práve naopak, keď sa občas nejaká dôležitá udalosť a jej význam pre vývoj situácie spomenie, tak je alebo bagatelizovaná alebo vytrhávaná z kontextu ostatných udalostí a už za jej spomenutie je autor tejto spomienky obviňovaný z rusofilstva, mentálnej retardácie, a pod.

Tak sa dnes hodnotí okrem iného aj jedna zo základných udalostí v tohtoročných „dejinách“ Ukrajiny, ktorou je prijatie zákona o zákaze používať ruštinu na území Ukrajiny. Načo to vraj vôbec spomíname, veď to platilo iba tri dni! Skúsme si predstaviť, že by NR SR prijala zákon o zákaze používať maďarčinu alebo rómčinu. Nepokoje by nastali ešte by to bolo iba spomenuté, že sa niečo také pripravuje. A ak by to nedajbože prešlo do NR SR, tak len naše holubičie povahy by zabránili rovnakému bojovému riešeniu, ako sa to rieši na Ukrajine. A to podotýkam, že náš zákon o používaní jazyk by sa týkal iba cca 10 % obyvateľstva, pričom ten Ukrajinský zákon sa týka podľa objektívnych informácií cca 20 % obyvateľstva, hlásiaceho sa k ruskej národnosti!

Slová by mali stačiť vždy, ale pravdivé!

Už teraz si predstavujem reakcie všetkých obrancov demokracie, že moja logika je príliš zjednodušená a že trošku účelovo spájam informácie rôznej váhy, resp. významu a robím z toho unáhlené závery. Možno budú mať pri hodnotení môjho prístupu pravdu, hoci ja tvrdím, že moje uvažovanie je len obrazom toho, ako sú občanom našej krajiny a aj občanom krajín celého sveta prezentované informácie o jednom z najvážnejších konfliktov v histórii ľudstva od skončenia II. Svetovej vojny. Konfliktu, ktorý pri pokračovaní v jeho prehlbovaní zo strany politických vodcov pri pokračujúcom ignorovaní názorov občanov môže prerásť do ničivej konfrontácie, znamenajúcej zmarenie všetkej snahy občanov krajín cele EÚ a aj zvyšku sveta vyrovnať sa s dôsledkami jednej z najväčších ekonomických kríz

A to už by nemalo byť len v rovine diskusií o tom, či sú ľudské práva alebo základné hodnoty slobody alebo demokracie nadradené nad obchodné a ekonomické záujmy! Aj keď by sme si mohli položiť otázku o koho práva a proti koho právam vlastne ide, tak dnes už pomaly nad všetkými tými právami a hodnotami začína prevažovať právo občana na existenciu, ktorá je ohrozovaná nielen eskalovaním už prebiehajúcich reálnych konfliktov, ale aj vytváraním konfliktov medzi politickými vodcami len na základe ich presvedčenia o vlastnej pravde. Akoby zabudli, že politika by mala byť založená aj na schopnosti prijímať kompromisy v záujme toho celku, v ktorom sa ten ktorý politik dostal do funkcie.

Dnes už nejde iba o hodnoty slobody a demokracie alebo iba o obchodné, resp. ekonomické záujmy, dnes ide podľa mňa pomaly už o existenciu!

Ak si toto naši politici uvedomia a začnú podľa toho aj konať, potom by na riešenie problémov možno mohli stačiť iba slová. Ak nie, potom už možno nikoho nebudú zaujímať ani naše, resp. ich činy!