sladecek

Dnes sa v Bratislave uskutočnili dve akcie, ktoré mali obidve ako svoju nosnú myšlienku problematiku migrantov, resp. hľadanie možných spôsobov jej riešenie. Jednou bolo zhromaždenie „Spoločne za Slovensko, proti islamizácii Európy a imperializmu USA“ s viacerými prejavmi bez ozvučenia na Námestí SNP, ktorú podľa informácií z internetu organizoval pán Martin Magát. Druhou bol Koncert proti ľudskosti, ktorý sa pod záštitou primátora Bratislavy a s kompletným ozvučením a aj viacerými kamerami niektorej z televízií konal od 16:00 hod. na Hviezdoslavovom námestí a hlavným organizátorom bola iniciatíva Výzva k ľudskosti.

Z dôvodu snahy pomôcť prezentovať taký „prienikový“ názor som sa nejaký čas zúčastnil tej akcie na Hviezdoslavovom námestí v podstate od jej začiatku. Po neutrálnom informatívnom začiatku od primátora Nesrovnala a moderátora programu nastúpila prvá kapela, ktorej frontman sa opakovane negatívne vyjadroval k „tej druhej akcii“, čo som chápal, veď tie dve súbežné akcie mali dosť odlišné názorové smerovanie. Keď však ten frontman (Michal Kaščák) verejne a cez mimoriadne výkonnú aparatúru a pred TV kamerami použil smerom na Námestie SNP vyjadrenie v duchu, že „hlúposť nemôže byť názorom“, tak som prvýkrát mierne povedané zneistel nad osožnosťou niektorých postupov, spájaných s iniciatívou „Výzva k ľudskosti“.

Druhýkrát a podstatne vážnejšie som zneistel, keď som medzi účastníkmi zaregistroval poslanca Bélu Bugára a poslankyňu Luciu Žitňanskú, pričom som tam zahliadol aj iných bývalých alebo aj súčasných poslancov NR SR. Chvíľu som mal chuť ísť sa pána Bugára a pani Žitňanskej spýtať na to, či takúto podporu k vyjadrenej ľudskosti nemali potrebu prejaviť pri súhlase s preletmi lietadiel NATO nad územím SR pri náletoch na civilné ciele v bývalej Juhoslávii alebo pri útokoch na Irak. Napríklad aj tým, že by sa proti tým preletom lietadiel NATO cez SR a teda aj k náletom na civilné ciele v bývalej Juhoslávii ostro vyhranili a možno by sa svet nedočkal ďalších útokov na Irak, Líbyu, Sýriu, …   Pri zvažovaní toho, či sa za nimi vyberiem, mi pomohol niekto s kamerou, ktorý sa objavil pred Bélom Bugárom a točil s ním nejaký príhovor. Neskôr ten môj záujem prekryl ďalší prejav, resp. príhovor na pódiu, ktorý predniesol pán Michal Hvorescký.

Pri tomto prejave som tretíkrát a najviac zneistel, pretože išlo o pripravený a teda nie náhodne emotívny príhovor pána Michala Hvoreckého, ktorý síce na jednej strane upozornil aj na potrebu zaoberať sa aj problémami chudoby u nás na Slovensku, ale z mafiánskeho kapitalizmu ako príčiny situácie s utečencami, resp. najmä za tú zlú situáciu množstva v podstate chudobných ľudí na Slovensku obviňoval z politických strán v podstate iba SMER-SD. Možno toho Bugára a Žitňanskú v tom dave videl a nechcel im pokaziť deň.

Tento môj príspevok nie je vyjadrením odmietnutia ľudského prístupu k imigrantom a nie je ani vyjadrením nesúhlasu s ľudským prístupom množstva dobrovoľníkov a naozaj presvedčených občianskych aktivistov. Tých si za to vážim a podporujem ich.

Vyššie spomínané postupy, resp. prejavy účastníkov akcie „Koncert k ľudskosti“ a aj niektoré ďalšie postrehy ma primäli k vyjadreniu názoru, skrytého, resp. koncentrovaného v názve článku, teda položenia si otázky či tá akcia bola iba podporou výzvy k ľudskosti, alebo bola pre niekoho aj prejavom povýšenectva alebo účelovej politickej pretvárky? A to som ešte samozrejme nemusel registrovať všetko.