sladecek

Pred nejakými týždňami som bol najskôr prekvapený, keď som sa pri jednom výjazde z Bratislavy najskôr dozvedel, že niekto má „Rozum pravice a srdce ľavice“ a o niečo málo neskôr ma zase iný, rozhodne postavený politik presviedčal, že „Dobrý štát slúži všetkým“. Akosi rýchlo ubehli posledné dva – tri roky a tak mi nedošlo, že sa už blížia parlamentné voľby a že obdobie sucha pre médiá a mediálne agentúry sa blíži ku koncu a prichádza krátkodobé obdobie hojnosti. Charlie SDKÚ ma v tom už iba utvrdil.

Blížiace sa parlamentné voľby však aktivizovali nielen nové „polo mimoparlamentné“ strany, ale ako som sa dozvedel napr. z tohto článku, tak vysoký termín naštartoval aj nemálo občanov, ktorí sa rozhodli založiť politickú stranu alebo hnutie. To som v podstate iba registroval, pretože obdobné dianie sa v spoločnosti objavuje v podstate pred každými voľbami, konajúcimi sa v riadnom termíne.

Čo ma však prinútilo zbystriť pozornosť, bol článok „Edov SEN“ od pána Pavla Kollára, na ktorý mi poslal link jeden môj známy, keďže vedel, že poznám Eduarda Chmelára, resp. že som s ním v ostatných mesiacoch diskutoval na tému odluky cirkvi od štátu a aj o korupcii pri získavaní dotácií z eurofondov.

Nešlo ani tak o to, že Eduard Chmelár sa rozhodol vstúpiť do politiky, pretože tie pokusy už mal aj predtým, aj keď to skúšal cez nejaké existujúce strany a teraz prišiel s vlastným projektom politického hnutia SEN. Zaujala ma jedna veta v tom článku pána Kollára, ktorú si dovolím odcitovať.

„Dnes keď sa v prieskumoch zvoliteľnosti  údajne  kupuje percento za 50 000 eur bude mať Edo čo robiť, aby prekročil do začiatku ostrej predvolebnej jesene 3%.“

Preto ma napadol jednak ten názov článku ako analógia jednej reklamy so sloganom „To už tu naozaj nikto nič negarantuje!“, ale zároveň som si položil otázku, kto je za „kvalitu“ našej politickej scény zodpovedný viac.

Sú za stav našej politickej scény zodpovední viac politici alebo viac mecenáši v ich pozadí alebo sú skôr zodpovední „zarábajúci výrobcovia percent po 50 000 eur“? A čo teda vlastne už nie je podvod?