sladecek

Patrím ku generácii, ktorá zažila také zákonné pravidlá, vďaka ktorým naše deti nemali v dôsledku príjmu svojich rodičov nad zákonom stanovenú hranicu nárok na rodinné prídavky.

Bolo to už po roku 1989 a bolo to v období, keď platili takéto zvláštne pravidlá:

• keď som ako podnikateľ platil daň z príjmu právnických osôb 40 % plus ďalších 15 % vtedy, ak som si tie zdanené peniaze chcel užiť pre svoje osobné pôžitky,

• keď platilo progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb a lepšie zarábajúce fyzické osoby pri príjme cez 500 tisíc Sk za rok platili takmer dvojnásobnú daň v percentuálnom vyjadrení, ako osoby s príjmom pod 200 tisíc Sk.

Takže celkové podnikateľské a aj zamestnanecké daňové zaťaženie bolo výrazne vyššie, ako je teraz.

Napriek tomu to bolo obdobie, keď podľa údajov z tohto článku ekonóma Martina Barta tvorili úplné rodiny celkom takmer 68 % , neúplné rodiny niečo cez 10 % a domácnosti jednotlivcov tvorili cca 22 % všetkých rodín; viac členné nerodinné domácnosti tvorili menej ako 0,5 %, preto ich štatistika ako celé číslo neeviduje.

Od istej doby, začínajúcej najmä v období druhej Dzurindovej vlády žijeme obdobie, keď daň z príjmov právnických a aj fyzických osôb výrazne klesla a od jednej prelomovej udalosti  bola ako tzv. rovná daň jednotne iba vo výške 19 %, avšak za cenu zvýšenia DPH na potraviny, lieky, knihy a aj na veľký rozsah služieb z 10, resp. 14 % na 19 %.

Takže od istého obdobia (cca rok 2002) podnikateľské daňové zaťaženie výrazne kleslo a daňové zaťaženie väčšiny zamestnancov výrazne stúplo.

Bolo a aj to je obdobie, keď podľa údajov z toho istého článku ekonóma Martina Barta tvorili úplné rodiny už celkom iba 52 %, naopak neúplné rodiny už viac, než 16 % a domácnosti jednotlivcov tvoria už dokonca cca 30 % všetkých rodín. Niekoľko násobne narástol aj počet viac členných nerodinných domácností, ktoré už tvoria cca 2 %.

„Kde udelali soudruzi z vládních stran chybu“, že ten vývoj v slovenských rodinách nabral takýto trend? Čo na to malo vplyv a aké udalosti naše existujúce alebo vznikajúce rodiny postretli, že je výsledok vývoja v slovenských rodinách taký negatívny, ako ukazujú štatistiky? Je to dôsledok nárastu vplyvu tzv. LGBTI komunít, ako to tvrdí AZR?

Veľa otázok, na ktoré bude potrebné jednak odpovedať, ale aj hľadať riešenia negatívneho vývoja. A to bez ohľadu na výsledok pred chvíľou skončeného referenda.