sladecek

Pred popísaním možného riešenia najskôr uvediem niekoľko nezrovnalostí, ktoré ma na „kauze“ Váhostav zarážajú.

1.

Podľa argumentov obhajcov z Ministerstva dopravy SR, ale aj z NDS, a.s. a aj zo samotnej firmy Váhostav sú hlavnou príčinou problémov firmy Váhostav vynútené nízke ceny za stavby pre štát, ktoré boli vraj až o 40 % nižšie, ako podľa nejakej expertízy mohli reálne byť. To je prvá nezrovnalosť, ak si uvedomíme, že Váhostav, resp. štát cez zlý zákon o reštrukturalizácii pripravia veriteľov až o 85 % ich pohľadávok.

Z uvedeného vyplýva, že jednak sa niekde stratili desiatky %, ale ešte naviac aj to, že nielen banky sú protiústavne zvýhodnené a dostanú celé svoje pohľadávky, ale aj samotný Váhostav a jeho akcionári, resp. zamestnanci sú oproti ich veriteľom zvýhodnení, pretože im zostalo viac, než tých 15 %, čo zostane veriteľom.

2.

V ostatných diskusiách k téme Váhostav konečne otvorene zaznelo, že toto nie je prvý veľký proces reštrukturalizácie, ale že väčších či menších procesov už prebehlo alebo bolo spustených okolo 300. A všetky podľa zákona, ktorý už 10 rokov umožňuje v podstate beztrestne okradnúť veriteľov o takmer 100 % ich majetku a parlamentné politické strany si to až na výnimky uvedomili až teraz!!! Je to iba omyl alebo je to úmysel, ako tomu je aj v prípade iných, až vedome nedokonalých zákonov, na ktorých nedostatkoch zarobili niektoré „pripravené“ skupiny ???

3.

Zaráža ma tiež to, že ku kauze Váhostav sa vyjadril už zástupca každej parlamentnej politickej strany, pričom sa samozrejme najmä navzájom obviňujú zo zodpovednosti, resp. sa z vlastnej zodpovednosti „vyviňujú“. Ani jeden však nepovedal to, že práve oni sa tiež nepriamo obohatili na úkor tých veriteľov Váhostavu, pretože časť odvedenej DPH a aj časť zaplatených daní z príjmov bola využitá aj na ich platy alebo na príspevky ich politických strán, ktoré dostali na svoju činnosť od štátu.

Dalo by sa popísať tých nezrovnalostí aj viac, ale jednoduchšie bude popísať stručne princíp riešenia.

Slovenskí občania (teda zrejme aj niektorí z tých veriteľov Váhostavu, Doprastavu, … a iných stavebných firiem, ktoré boli predtým štátnymi firmami a rozhodujúcu časť ich zákaziek im dáva štát) už nie raz prispievali na záchranu slovenských ale už aj zahraničných bánk a/alebo „finančných“ inštitúcií miliardami EUR, hoci na ich zisku neparticipovali, ale zisk z tých bánk bol preukázateľne „nalopatovaný“ niekým iným. V prípade veriteľov Váhostavu ale mnohí zainteresovaní tvrdia, že na tom zarobil cca 40 % z ceny niektorých zákaziek štát.

Ak teda mohli viaceré štáty v Európe a aj v USA prevziať pod svoju správu problémové banky, ozdraviť ich a potom ich „predať“ naspäť, prečo to potom neurobí štát aj v prípade Váhostavu, keď má na to dokonca k dispozícii aj tých ušetrených 40 %??? Nemusel by hľadať všelijaké kľučky na to, ako sa dostať k toku peňazí vo Váhostave, ale by to mal priamo z prvej ruky ako vlastník alebo správca firmy, ktorá v podstate aj tak robí väčšinou pre štát?