Dnes 5. septembra 2015 sa vrátili z dovoleniek politici a aj pracovníci RTVS pre O 5 minút 12 a konečne v nasledovanejšej diskusnej relácii poskytli konfrontáciu politických hľadísk zmäteným občanom, zavaleným množstvom informácií k situácii s nárastom migrantov z arabských a afrických krajín z rôznych internetových a aj printových zdrojov. Podľa mňa síce občanom nepomohli sa zorientovať a nadobudnúť istotu, že zvolení predstavitelia Slovenska na vnútroštátnych postoch a dokonca ani predstavitelia EÚ vedia, čo je potrebné urobiť, aby sa situácia s migrantmi upokojila, stabilizovala a dokonca aby začala spieť k riešeniu.
V tej relácii zaznelo viacero zaujímavých názorov a aj informácií, z ktorých ma zaujali najmä nasledovné:
Priznám sa, že som od tej relácie očakával väčšie vnesenie svetla do nie veľmi jasnej situácie okolo migrantov pre občanov Slovenska. Objasnenie situácie tých občanov, ktorí v posledných cca 8 rokov boli konfrontovaní s viacerými nejasnosťami a teda aj z toho vyplývajúcim strachom. Najskôr už od roku 2008 prežívali najskôr strach o svoju existenciu v dôsledku nástupu globálnej krízy, ale aj krízy v jeho priamom okolí a aj v jeho ekonomickom zabezpečení, potom strach z krízy v iných krajinách EÚ a nevyhnutnosť zavedenia tzv. Eurovalov, na ktoré bol nútený prispieť, potom strach z vyhrotenia situácie v dôsledku tzv. demokratizačného procesu v rámci tzv. Arabskej jari, ktorá prerástla do krvavých občianskych vojen v niekoľkých krajinách. Neskôr boli konfrontovaní strachom z priblíženia vojny do susednej krajiny (Ukrajina), potom strachom, resp. obavami z hrozby pádu EURO, ktorá mu cez hry rôznych „banksters“ znehodnotila úspory a z cirkusu okolo situácie v Grécku, keď mu ako najchudobnejšiemu občanovi spomedzi štátov Eurozóny nadávali, že nechce pomôcť chudákom Grékom (hoci bežný občan to veľmi ani nedával najavo a ani to nemohol ovplyvniť), prerástla do zápasu o prežitie nielen Eurozóny, ale už zrejme aj o prežitie EÚ.
No a potom prišiel vďaka propagande v médiách a na internete strach z Ruska (pre niektorých) a súbežne s tým, resp. trošku neskôr aj z strach Islamského štátu. Strach, živený iba popisovaním prejavov niečoho, o čom občan nevedel, čo je skutočnou príčinou toho hrozného diania, ktoré mu bolo bez akéhokoľvek hlbšieho vysvetlenia „vnucované“ v podstate každý deň a pre istotu niekoľkokrát. V článku „Problém imigranti – výzvy, otázky a otázniky.“ som na niektoré možné príčiny upozornil, hoci zrejme ich súvis nebol mnohým zrejmý, pretože sa týkal dlhšieho obdobia, ako je niekoľko mesiacov, ktoré sú preplnené množstvom negatívnych informácií o dôsledkoch ale nie o príčinách. Resp. ak nejaké príčiny uvádzané boli, resp. sú, tak väčšina z nich nie je z oficiálnych mediálnych zdrojov, ale skôr zo zdrojov, ktoré má bežný občan označované ako konšpiračné, pro – ruské, nacionalistické, a pod.
V tom svojom článku som nepísal o jednej svojej reakcii na otázky ľudí z môjho okolia, ktorým som na otázku, či problém Islamského štátu a aj problém nárastu imigrantov má vôbec nejaké riešenie. Na mnohé také otázky som odpovedal, že má a a že keby bola politická vôľa, resp. keby dianie vo svete neurčovala bezbrehá honba za mocou a ziskom, tak sú možným riešením dve, do určitej miery pomerne jednoduché kroky, resp. postupy.
Jedným z dôležitých krokov/postupov by mohlo byť priznanie nejakej prijateľnej autonómie pre Kurdov za súčinnosti najmä Turecka, Sýrie a Iraku (Kurdi sú najväčším národom, ktorého takmer 40 miliónov nielenže nemá vlastný štát, ale ako celok nemá ani svoju samosprávnu oblasť, pričom autonómna oblasť v Iraku dokazuje, že by to bolo možné). A doplnil som to vtedy ešte o argument, že ak dostanú Kurdi možnosť, tak porazia Islamský štát v tejto časti sveta za pár mesiacov.
Druhým a s ohľadom na vývoj obchodu s ropou ešte dôležitejším krokom, resp. postupom by malo byť vytvorenie možností pre zabránenie rozširovania neúrodných oblastí (púšte, odlesnené pohoria, …), ku ktorým dochádza práve v krajinách, odkiaľ utekajú migranti. Aj nástup radikálnych teroristických skupín, resp. hnutí v arabských a afrických krajinách je dôsledkom negatívnych klimatických vplyvov, resp. skôr zanedbávania oblastí v subtropických pásmach, kde sú dopady klimatických zmien najdramatickejšie a vedie k výrazným úbytkom zdrojov potravín práve v týchto oblastiach.
Som rád, že nemusím ďalej rozvíjať tieto myšlienky alebo zháňať argumenty, ale mi stačí uviesť link na článok Eduarda Chmelára z iného blog-portálu, ktorý je aj svojim názvom „Ako zastaviť utečeneckú vlnu“, ale najmä svojim obsahom je absolútnym argumentačným doplnením môjho predchádzajúceho článku k tejto téme „Problém imigranti – výzvy, otázky a otázniky.“ a aj tohto aktuálneho článku.
S niektorými detailami v článku Eda Chmelára „Ako zastaviť utečeneckú vlnu“ sa úplne nestotožňujem, ale nemusím mať dostatočne informácie alebo ich analyzovaniu možno neprikladám taký význam, ako pán Edo Chmelár. Dovolím si však ten jeho článok doplniť, resp. skôr rozvinúť jeho názov na „Ako zastaviť utečeneckú vlnu a zabrániť vzniku ešte väčšej utečeneckej vlny“. Nechcem strašiť, iba upozorňujem, že nielen klimatické zmeny, ale aj vývoj v obchode s ropou (viď napr. tento článok „Brunejský ropný sen končí. Čierne zlato dochádza, sultán zavádza šaríu“) a zlé využívanie obrovských ziskov z predaja ropy v minulosti (na ktoré sme mimochodom my všetci okrem Američanov prispeli enormne predraženými cenami PHM, aj keď to zrejme malo aj pozitívny vplyv na obmedzenie nárastu automobilov premávky) budú mať v prípade neriešenia situácie katastrofálny dopad na vývoj vo svete a na ďalšie vynútené odchody miliónov ľudí zo subtropických oblastí už v najbližších desaťročiach.
Namiesto budovania rôznych palmových ostrovov alebo budovania futbalových štadiónov pre majstrovstvá sveta vo futbale v ne-futbalovej krajine alebo budovania najvyšších budov na okraji púšte by bolo lepšie zastaviť rozširovanie púšte a skôr ju zmeniť na zalesnenú oblasť alebo aspoň oázy. Tie v podstate vyhodené peniaze by na to zrejme postačovali.