Možnosť ovplyvniť veci verejné cez nejakú formu referenda by malo byť najvyšším prejavom demokracie v praxi. A to aj na Slovensku, kde sú účelovo nastavené zákonné podmienky tak, že je na celoštátnej úrovni prakticky bez šance na zmysluplnú a už vôbec nie úspešnú realizáciu. Úspešnú v tom zmysle, aby naplnilo svoj cieľ cez potrebné kvórum účasti občanov s právom voliť.
Ak sa už niekto rozhodol tento demokratický nástroj využiť, potom to mohol aspoň urobiť poriadne, aby sa snaha množstva občanov neminula účinkom, resp. aby organizácia a aj výsledok referenda neboli z hľadiska dopadu na občiansku angažovanosť kontraproduktívne. Teda ak organizátorom petície za práve sa blížiace referendum s tromi otázkami nejde z nejakého dôvodu práve o to, aby aspoň na nejaký čas znechutili občanom ich angažovanosť. Nemôžem si pomôcť, ale mne to tak vychádza.
Orgány SR na základe viacerých iniciatív organizovali v čase od 1.1. 1993 celkom 7 referend, ktoré obsahovali v 4 zo 7 prípadoch jednu otázku a v 3 zo 7 prípadoch viac, než jednu otázku. Vo všetkých 7 zo 7 prípadoch doteraz uskutočnených referend smerovali otázky k jasne formulovanému záveru a z neho vyplývajúceho záväzku pre NR SR v tom smere, aký zákon, resp. zákon s akou dikciou má NR SR prijať. Aktuálne vyhlásené referendum s tromi otázkami však podľa mňa takto koncipované nie je, pretože sa na občanov – voličov obracia iba s takými otázkami, z ktorých nevyplýva rozsah a ani obsah budúcej právnej úpravy, ktorá by mala byť výsledkom referenda! Vyplýva z nich iba názor občanov – voličov!
O problematike referenda už zo strany širokej verejnosti popísalo od odovzdania petičných hárkov veľmi veľa, pričom väčšinou sa jednalo o kritické, urážlivé až nenávistné vyjadrenia alebo za alebo proti referendu.
Odborná verejnosť sa zase vo veľkom rozsahu venovala analýze toho, čo bude, resp. čo by malo byť výsledkom úspešného referenda z právneho hľadiska, teda aké zmeny zákonov SR by mali byť na základe toho prijaté, pričom aj z týchto diskusií vyplynula nejednoznačnosť názorov, čo sa stane, resp. čo by sa malo stať po úspešnom referende.
Preto som sa ako aktívny občan rozhodol obrátiť sa s viacerými otázkami priamo na pána JUDr. Mgr. Antona Chromíka, PhD. ako na osobu, ktorý bol osobou, určenou vystupovať v styku s orgánmi verejnej správy za petičný výbor petície za aktuálne sa blížiace referendum. Dňa 29.1. 2015 som mu odoslal tento list aktívneho občana, ktorého kópiu som odoslal aj do Kancelárie Prezidenta SR a tiež do sídla Aliancie za rodinu. Reakciu pána Chromíka budem očakávať naozaj so záujmom.