Tak sme si vypočuli od predstaviteľa Inštitútu finančnej politiky, že by sa dalo ušetriť ročne 7 – 20 miliónov EUR na centralizovanom nákupe špeciálnych zdravotníckych materiálov (zrejme vrátane zariadení). A že sa k tomu dopracovali tzv. „referencovaním“ cien spomínaných nakupovaných tovaroch, z čoho vyplynulo to navýšenie o 7 – 20 miliónov.
Takže sme priznali, že niekto „zarobil“ len za minulý rok 7 – 20 miliónov EUR na nás všetkých, presnejšie na našich, zákonom pod hrozbou z trestného stíhania za nezaplatenie „vypálených“ zdravotných odvodoch. Zároveň sme sa ale dozvedeli, že s tým zrejme nebudeme nič robiť a nikto za to teda nebude potrestaný.
Teda nebude potrestaný nikto z tých, ktorí kradli, resp. pardon šikovne predali. Potrestaní sme však my všetci občania tejto krajiny tým, ako sa to kradnutie premietlo do znižovania rozsahu a/alebo kvality služieb v zdravotníckych zariadeniach, ktoré by sme mali za tie štátom „vypálené“ odvody dostať. A my sme s tým stotožnený, lebo niekto to tak po nežnej revolúcii zariadil, že v podstate podľa demokraticky nastavených zákonov v podstate nemôžeme takmer nikoho potrestať.
V podstate tvorcovia legislatívy akoby nevnímali výsledky štatistiky o miere korupcie na Slovensku a stále pripravujú úpravy zákonov v presvedčení, že veď sme všetci poctiví, slušní a že teda postihy nie sú potrebné, teda s výnimkou podnikateľov za neplatenie tých aj tak rozkrádaných „vypálených“ zdravotných odvodov. Ale skôr to z mojich skúsenosti tí legislatívci robili koordinovane s tými, ktorí riadili systém pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti a teda presne vedeli, ako sa v tom systéme dá v podstate beztrestne kradnúť, resp. pardon „dobre predávať“.
Keď sa na začiatku roka 1996 z vyhodnotenia ekonomických výsledkov štátnej zdravotnej poisťovne zistil obrovský nárast nákladov najmä na lieky, tak vtedajší námestník tejto inštitúcie predložil návrh opatrení, ktorý obsahoval aj návrh na zavedenie elektronickej zdravotnej karty pacienta a teda aj prvok evidencie a teda aj možnej kontroly všetkých výdavkov v systéme pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Iniciatívny námestník bol do dvoch mesiacov „odídený“ z funkcie a takýto systém evidencie a kontroly do dnešného dňa nebol zavedený, hoci sa na rôzne „pokusy“ a „pilotné projekty“ renomovaných firiem minuli desiatky miliónov EUR!
Keď sa vo volebnom programe SMER-SD v roku 2006 okrem iných zaujímavých návrhov (vrátane princípu sledovania dopadu zníženia DPH na ceny tovarov) objavilo zlepšenie uplatnenia zákona o verejnom obstarávaní s vytvorením databázy referenčných cien na všetky štátom a samosprávou obstarávané tovary a služby, tak iniciátori týchto rozumných návrhov po víťazných voľbách SMER-SD k ich realizácii „neboli pripustení“ ani pre oblasť zdravotníctva a 10 rokov bol vytvorený, presnejšie ponechaný priestor pre pokračovanie v rozkrádaní našich zákonom „vypálených“ odvodov.
Teraz zrazu niekto objavil teplú vodu! A minister Čislák sa hneď pridal, že on si v tej objavenej teplej vode umyje „Pilátove“ ruky, aby mohla aj karavána ísť ďalej a aby som si napríklad ja mohol zaštekať, keď už som jeden z miliónov drobných poškodenýc!
Asi to tak má byť, lebo nám to tak vyhovuje a s radosťou si budeme aj naďalej nosiť do nemocnice všetok zdravotnícky materiál. A tí šikovnejší si už začínajú zháňať použité chirurgické vybavenie.
Nič iné si zrejme nezaslúžime! Teda okrem pridelených migrantov, lebo vlastne aj za tých môžeme my mlčiaca väčšina a nie tí, ktorí na vzniku tohto problému permanentne dlhé roky zarábali a aj naďalej zarábajú!