V ostatných dňoch opustili rady živých viaceré významné osobnosti.
Najskôr som sa v jedno ráno na internete dozvedel správu, že zomrel Chris Squire, jeden z najlepších (ak nie najlepší) basgitaristov sveta a zakladajúci člen skupiny YES, jednej z najvýznamnejších skupín tzv. art-rocku alebo neskôr progresívneho rocku. Našťastie stihli ešte aj s Chrisom koncertovať aj na Slovensku. O jeho hudobných a aj ľudských kvalitách svedčí množstvo sústrastných vyjadrení na stránke yesworld.com (Chris Squire 1948-2015 – Tributes from family, colleagues, friends and fans).
Chvíľu potom prišiel za mnou syn a informoval ma o tom, že zomrel pán herec Ladislav Chudík. O hereckých a aj ľudských kvalitách je myslím si zbytočné nosiť drevo do lesa.
Nebudem zdôrazňovať, že som zvyšok toho dňa bol mierne povedané vykoľajený.
V stredu 1.7. 2015 som pozeral správy, kde bola uvedená aj informácia o úmrtí Pána Nicholasa Wintona, ktorého v krátkej časti uverejneného rozhovoru nahovoril zhodou okolností práve Ladislav Chudík. Pán Nicholas Winton pred vypuknutím II. Svetovej vojny zachránil z územia bývalého Československa stovky detí pred istou smrťou aj bez toho, aby mu niekto určoval nejaké kvóty. Robil to z presvedčenia, že sa tie detí ocitli v neriešiteľnej situácii bez ich zavinenia a aj bez pričinenia sa ich rodičov.
V tú stredu 1.7. 2015 som si okrem iného v duchu povedal, že niektorých dobrých ľudí a ich životné odkazy si musíme práve teraz a všetci pripomínať častejšie a aj hlasnejšie. Myslím si totiž, že tak si ich pamiatku uctíme najlepšie.