Takáto otázka ma napadla pri sledovaní diskusie ku Vládou SR prijatej Stratégii ľudských práv v jednej nemenovanej televízii a opakovaných výpadoch pána Chromíka proti ostatným diskutujúcim.
Už som si na jeho „prístup k diskusii“ dávnejšie zvykol, ale zaujala ma jeho zaujatá argumentácia o tom, že schválená Stratégia ľudských práv ide proti ľudským právam detí, pretože údajne vytvára priestor pre adopciu detí pármi rovnakého pohlavia, čo pre pána Chromíka predstavuje porušenie ľudského práva dieťaťa na otca a mamu.
Pán Chromík a aj množstvo aktivistov okolo neho s výraznou podporou rôznych cirkevných organizácií a aj cirkevných predstaviteľov už dlhé mesiace traumatizujú spoločnosť otváraním témy proti niekomu s argumentáciou, že oni sú iba za práva dieťaťa. Žiaľ, logika pána Chromíka má vaj v tomto prípade zásadný nedostatok.
V okamihu, keď hovoríme o adopcii dieťaťa, tak dotknuté dieťa nepripravujú o jeho právo na otca a mamu ani Vládou SR schválená Stratégia ľudských práv a ani snaha LGBTI komunity o presadenie svojich práv, ale tí, ktorí dieťa do pozície dieťaťa pre adopciu dostali! V danom okamihu nastúpil dočasne namiesto otca a mami štát a ten musí pre takéto dieťa so stratenými/odobratými právami na otca a mamu hľadať optimálne riešenie, a to podľa všeobecne záväzných a aj precíznych zákonných pravidiel a pre každé jedno dieťa individuálne!
V prípade adopcie dieťaťa ide teda už prioritne o uplatnenie povinnosti štátu naplniť právo dieťaťa na zabezpečenie vhodných podmienok pre jeho život po strate práva tohto dieťaťa na otca a mamu. Optimálnym výsledkom naplnenia tejto povinnosti štátu voči deťom so strateným práva dieťaťa na otca a mamu je nájdenie nového otca a novej mami.
Tento príspevok nie je o obhajovaní LGBTI komunity a ani nejakých iných „zlých duchov“ pána Chromíka a spol. Je len a len o nedostatkoch logiky, na ktorej dobrý predaj za 24 hodín opäť skočilo vraj až 12 tisíc ľudí.