Referendum je väčšinou obyvateľov SR považované za najvyšší stupeň prejavu občianskych práv, ktorým môžu občania pri splnení určitých podmienok dokonca dosiahnuť zmenu zákonov svojim rozhodnutím. Mnohí občiansky aktivisti a aj viaceré menšie politické strany aktuálne pomerne razantne prezentujú požiadavky na zavedenie tzv. priamej demokracie, ktorú síce interpretujú rozdielne, ale inštitút referenda je ako jeden z najdôležitejších prvkov princípov priamej demokracie obsiahnuté vo všetkých prezentovaných predstavách
Z tohto uhľa pohľadu, resp. v tejto rovine poznania je teda potrebné vyjadriť súhlas, presnejšie akceptáciu aktivity organizátorov petície AZR za aktuálne referendum, nakoľko smeruje k referendu ako uplatneniu najvyššej formy občianskych práv. Keďže organizátori petície AZR vyzbierali viac podpisov, než stanovujú príslušné zákony ako podmienku pre uplatnenie predmetu petície, v tomto prípade pre vyhlásenie referenda Prezidentom SR, potom by aj vyhlásené referendum mali akceptovať aj politici a aj občania SR.
Ani politici a ani rôzne skupiny občianskych aktivistov, zástupcov tretieho sektora, náboženských komunít, ale ani predstavitelia zahraničných subjektov by teda už nemali ani vyzývať občanov ku neúčasti na referende, resp. na jeho bojkotovanie, a to bez relevantného odôvodnenia svojho konania. Samozrejme môžu všetci uvedení aj naďalej zákonne primeranými možnosťami prezentovať informácie aj s cieľom ovplyvniť názor občanov pre tú voľbu, ktorú považujú za správnu.
Už pomerne dlhú dobu je vedená polemika o tom, či referendum zasahuje do základných ľudských práv a súkromia osôb. Podľa mňa by však mala byť polemika vedená o tom, či petícia, ktorá viedla ku vyhláseniu referenda, petíciou vôbec je, resp. či boli splnené podmienky pre jej vyhlásenie a či sa ňou teda mal Prezident SR (lebo jemu bola určená) mal vôbec zaoberať a nemal ju odmietnuť. Ale nie preto, že nesúhlasí s ochranou rodiny alebo s niektorými časťami otázok, ale preto, lebo podľa mňa nespĺňa celkom základné náležitosti podľa petičného práva, riadiaceho sa podľa článku 153 Ústava SR ustanoveniami zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších noviel a predpisov.
Ani na petičnom hárku a ani na web stránke www.alianciazarodinu.sk nie je síce uvedené, podľa akých konkrétnych zákonných predpisov, resp. konkrétnych zákonných ustanovení bola petícia vyhlásená a čím sa teda má jej adresát riadiť. Neviem, či to bola chyba alebo úmysel. Keďže podľa petičného hárku ide o „Petíciu prezidentovi SR za vyhlásenie referenda“, ide zrejme o petíciu, smerujúcu k uplatneniu čl. 95 a následných dotknutých článkov Ústavy SR. Podľa čl. 98 odsek (2) Návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon.
Podľa zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve, konkrétne podľa §1 odsek (3) predmetného zákona platí, že „Petícia nesmie vyzývať k porušovaniu ústavy, zákonov a právne záväzných aktov Európskej únie, popieraniu alebo obmedzovaniu osobných, politických alebo iných práv.“
Takže petícia (a nie referendum) by nemala smerovať nielen k obmedzovaniu základných ľudských práv, ale aj „iných práv“. Z takéto hľadisko tak pred Prezidentom SR stáli aj ďalšie otázky ohľadne súladu petície, resp. jej organizovania s platnými zákonmi SR.
Prečo sa týmto hľadiskom ani Prezident SR a ani ďalšie kompetentné subjekty, už bude témou inej úvahy. Jedným z možných dôvodov je možno aj masívny nátlak na verejnosť a aj na politikov a médiá, ktorý je vedený už od začiatku roka 2014 všetkými subjektami, uvedenými medzi podporovateľmi AZR na web stránke tejto aliancie. Ale o tom až neskôr.