Myslíte to vážne s tou argumentáciou, že prijatie zákona o povinných bezpečnostných previerkach všetkých, aj doteraz menovaných sudcov, je neprípustným retroaktívnym zásahom do Vášho práva, ktoré ste nadobudli tým, že ste boli doživotne vymenovanými za sudcov?
Aby som ozrejmil dôvody takto formulovanej otázky, tak musím čitateľa tohto môjho článku informovať o tom, že som bol nútený sa otázkou retroaktivity zaoberať z viacerých dôvodov, ale najmä z dôvodu hľadania spôsobov ochrany radového občana – podnikateľa proti retroaktívnej novele Občianskeho súdneho poriadku (OSP) z 19.10. 2011, ktorá zaviedla do právneho (ne)poriadku Slovenskej republiky inštitút 5 % preddavku z výšky súdneho sporu. Dotknutá novela OSP síce nadobudla účinnosť až k 1.1. 2012, ale bez mihnutia oka ju súdy SR uplatňovali a aj uplatňujú aj na také súdne konania, ktoré začali dávno pred účinnosťou spomínaného §141a OSP! A iba na dokreslenie pripomínam, že samozrejme preddavok 5 % z hodnoty sporu nemusí platiť štátny subjekt!
Takže retroaktivita síce podľa odbornej literatúry s odvolaním sa na čl. 1 vo väzbe na čl. 50 Ústavy SR nie je v podmienkach SR prípustná a odvolávajú sa na to aj v podstate všetci sudcovia, reprezentovaní Súdnou radou, ale bez problémov je retroaktivita použiteľná voči radovému občanovi – podnikateľovi, bojujúcemu už od roku 2007 legálnou cestou s dôsledkami pôsobenia štátnej teroristickej skupiny na MV SR v období 2003 až 2005 a aj kúsok 2006.
Čo ale hovorí odborná literatúra na uplatnenie princípu retroaktivity vo všeobecnosti?
Princíp retroaktivity, resp. princíp jej zákazu nie je priamo zakotvený v znení niektorého z článkov Ústavy SR, ale podľa odbornej literatúry vyplýva z čl. 1 Ústavy SR, teda konkrétne z ustanovenia o tom, že „Slovensko je právny štát.“ Dám teraz bokom vyjadrenie pochybnosti viacerých vrcholových politikov o tom, či je naozaj Slovensko právnym štátom a dám tiež bokom konštatovanie, že je podľa mňa absurdné, ak Ústavný súd SR vyhlási za protiústavný taký zákon NR SR, ktorý bol schválený ústavnou väčšinou poslancov NR SR. Budem sa stručne venovať tej argumentácii Súdnej rady o retroaktivite, aby som odôvodnil opodstatnenosť mojej otázky.
V odbornej literatúre je uvedených viacero argumentov pre obhajobu tzv. nepravej retroaktivity – to je tá, ktorá za určitých okolností pripúšťa zmeny takých právnych vzťahov, ktoré vznikli pred prijatím novej právnej úpravy – v tomto prípade ústavného zákona o vykonaní bezpečnostných previerok sudcov. Väčšina z týchto argumentov vychádza podľa mňa iba z dvoch zásad:
Dovolím si vysloviť názor, že okrem sudcov a ich rodinných príslušníkov a možno aj ich priateľov neexistuje na Slovensku žiadna ďalšia skupina občanov, ktorí by nevyhodnocovali ako katastrofálny stav s vymožiteľnosťou práva a justície ako takej a ktorí by sa nedožadovali zmeny v tejto otázke k lepšiemu. To ale znamená, že sú definované, resp. vymedzené „závažné dôvody všeobecného záujmu“, ktoré musia byť splnené pre prijatie zákona!!!
V čom je potom vlastne problém panie sudkyne a páni sudcovia? Doživotné menovanie do pozície/funkcie sudcu predsa nie je príčinou, ale je iba dôsledkom Vášho pôsobenia v justičnom systéme SR! Do funkcie sudcu ste neboli vymenovaní preto, aby ste boli doživotne sudcami, ale občania tejto krajiny Vám tú funkciu pridelili v záujme uplatňovania spravodlivosti, čo momentálne podľa všeobecne prezentovaného názoru nefunguje! A teda logicky občania a dokonca už aj NR SR zastáva rovnaký názor (a je pritom jedno, z akých to bolo dôvodov).
Takže naozaj to myslíte vážne?
Poznámka:
Toto by mala byť jedna z prvých otázok zo série, resp. seriálu občianskych otázok, rekapitulujúcich zvláštnosti až absurdity v živote radového občana SR.