Ale o povinnostiach poslanca NR SR a o ich priamom súvise so všetkými svojimi právami už veľmi nevedia, resp. nechcú, presnejšie nemusia vedieť.
Viem, že si týmto článkom zrejme nepomôžem a možno poškodím aj ľuďom, ktorí sa snažia spolu so mnou niečo v tejto krajine zmeniť k lepšiemu, ale po niektorých udalostiach z ostatných dní som sa rozhodol pre uverejnenie tohto názoru bez ohľadu na to, ako sa ktorý poslanec a/alebo iní zástupcovia politickej scény k obsahu tohto článku a aj ku ďalším súvisiacim krokom postavia. Odporúčam prečítať článok do konca prípadne pár dní sledovať aj ďalšie články k tejto téme. Ak sa čitateľovi nechce čítať všetko, tak nech si prečíta iba záver článku.
Všetci poslanci NR SR za opozíciu sa aktuálne zjednotili v negatívnom názore na konanie vedenia NR SR za SMER-SD na ostatnej schôdzi, kde na návrh poslankyne Lašákovej nezaradili do programu schôdze poslanecké návrhy opozičných poslancov NR SR. Všetci lídri opozičných strán to využili na verejné prezentovanie negatívnych postojov, pričom padali aj veľmi tvrdé slová o nedemokratickom, protiústavnom až totalitnom konaní.
Ako v tejto súvislosti na tlačovej konferencii v priestoroch NR SR v čase záznamu od cca 0:18 uviedol predseda OĽaNO pán Matovič, bolo poslancom opozície upreté základné právo poslanca predkladať návrhy zákonov, teda právo zákonodarnej iniciatívy.
Nepoznám presne obsah a podstatu všetkých návrhov zákonov, ktoré boli pripravené a aj predložené opozičnými poslancami a neboli zaradené do rokovania ostatnej schôdze, ale na základe svojho konania viem, že všetci poslanci NR SR (vrátane tých za SMER-SD) sa minimálne v jednom prípade pri svojom postupe zhodli na nerešpektovaní svojich povinností podľa Ústavy SR. Konkrétne v prípade vybavenia mnou podanej petície za odstránenie dvoch zásadných nedostatkov v zákonoch NR SR (ďalej len „Petícia za zmenu zákonov“), ktorá
Ďalší vývoj v podanej petícii bol plánovaný skôr v inom duchu, ale spomínané ostatné udalosti zapríčinili aj trošku iné pokračovanie vo vývoji dotknutej petície.
Čo k otázke základných povinností a práv hovoria príslušné zákony SR, a to najmä Ústava SR?
Podľa čl. 73 má NR SR a 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky. Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.
Podľa článku 74 zvolený poslanec NR SR na ustanovujúcej schôdzi, teda na schôdzi, na ktorej sa zvolený poslanec zúčastňuje po prvý raz, skladá sľub, ktorý znie:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“
Z týchto ustanovení Ústavy SR vyplývajú v prvom rade povinnosti poslancov NR SR. Takže pán Matovič musel mať zrejme na mysli iné ustanovenia zákonov SR, ktoré hovoria o základných právach poslanca NR SR.
Na web stránke NR SR je uvedený príspevok/materiál, ktorý má názov „Postavenie a právomoci poslancov NR SR“. V tom materiály je naozaj ako prvé základné právo poslanca spomedzi uvedených 5 základných práv uvedené „právo zákonodarnej iniciatívy“. Hoci je materiál nazvaný „Postavenie a právomoci poslancov NR SR“, sú v jeho texte uvedené iba niektoré základné práva poslanca, ale nie sú v tom materiáli uvedené žiadne základné alebo všeobecné povinnosti poslanca.
Tak som trošku pátral (netvrdím, že úplne podrobne) po tom, či vôbec a ak áno, tak kde inde sú definované práva a povinnosti poslanca NR SR. Paradoxne práva a povinnosti nie sú úplne presne vymedzené nikde, pričom výnimku tvoria iba nasledovné dve ustanovenia zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR (ďalej len „Rokovací poriadok NR SR“):
Ostatné povinnosti a aj práva (vrátane tých základných práv, uvedených v materiály „Postavenie a právomoci poslancov NR SR“ je potrebné identifikovať zo znení všetkých ostatných ustanovení dotknutých a/alebo súvisiacich zákonov NR SR. Napr. to základné právo zákonodarnej iniciatívy je možné identifikovať, resp. vymedziť zo znenia § 67 odsek (1), podľa ktorého návrh zákona môžu podávať výbory, poslanci a vláda.
Ako som už spomínal vyššie, podal som ako oprávnený občan SR zákon Petíciu za zmenu zákonov, ktorá sa týkala návrhu na odstránenie anomálie v zákone č. 357/2004 Z.z. v znení zákona č. 545/2005 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „Zákon o ochrane verejného záujmu“), podľa ktorej nie sú poslanci obecných zastupiteľstiev nijako zodpovední za výkon svojej funkcie, a to nech robia čokoľvek, teda napr. aj keď rozpredajú nevýhodne všetok majetok ich vlastnej obce.
Petícia za zmenu zákonov bola riadne podaná, bola prijatá Kanceláriou NR SR na vybavenie a cez prerokovanie v rámci dvoch výborov aj vybavená. Avšak nie tak, ako bola podľa platného petičného práva podaná (teda ako návrh na odstránenie nežiaduceho stavu), ale iba formálne podľa pravidiel pre vybavenie petícii v NR SR. Presne takto som sa vyjadril v tomto liste na predsedu gesčného výboru NR SR, ktorým bol pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výsledkom ostatnej operatívnej komunikácie s NR SR je moje konštatovanie, že žiaden poslanec NR SR nepovažoval upozornenie, resp. žiadosť občana SR o odstránenie nedostatkov v zákonoch SR za také dôležité, resp. hodné takého zreteľa, aby predložil nejaký súvisiaci poslanecký návrh, resp. dokonca s výnimkou predsedov niektorých výborov a dodatočne jedného poslanca NR SR čo i len prejavil konkrétny záujem ako aktuálne aktívny poslanec NR SR! A to aj napriek tomu, že podľa právneho poriadku SR pre výkon petičného práva, zaručujúceho aký – taký výkon priamej demokracie od občana ku ním voleným zástupcom vo väzbe na sľub poslancov všetkých volených zastupiteľských zborov, ktorí majú svoje povinnosti plniť v záujme všetkých občanov SR, resp. občanov v rámci VÚC, resp. v rámci obcí a miest!
Týmto samozrejme nekončí tento možno ojedinelý ak nie jediný pokus o uplatnenie v praxi tých prvkov priamej demokracie, ktoré sú obsiahnuté v zákonoch SR. V blízkej dobe bude o jeho zaujímavom pokračovaní informovaná aj NR SR a samozrejme aj verejnosť.