sladecek

V diskusii k článku „Islamský štát je tiež iba dôsledkom a nie príčinou!“ mi niekto položil viacero sugestívnych otázok, ktoré boli zakončené otázkou/výzvou, že „Si predstav, že si riaditeľ zemegule, tak ako to vyriešiš? :-)))“.   Tak som v tej diskusii zareagoval odpoveďou s 5 bodmi,v ktorých som uviedol opatrenia z určitého hľadiska podľa mňa najdôležitejšie. Použijem text tej mojej reakcie v samostatnom článku aj s aktuálnym doplnením

„““““

Predstavme si teda, že som naozaj „riaditeľ zemegule“ s dostatočnými kompetenciami a aj dostatočnou mocou na to, aby som niečo mohol urobiť. Vykonal by som viacero krokov, ktoré nie sú uvedené v poradí podľa dôležitosti, ale sú iba uvedené.

1.

Vrátil by som sa k rozdeleniu bývalej Osmanskej ríše a minimálne by som vypracoval a presadil spôsob zavedenia autonómneho usporiadania pre územie, obývaného Kurdmi v štátoch Irán, Turecko, Sýria. Minimálne v takom rozsahu, ako je to v Iraku. Ak by to bolo možné, resp. ak by to bolo potrebné, tak by som nariadil prehodnotiť vytvorenie hraníc po rozpade Osmanskej ríše tak, aby vznikol štátny útvar pre Kurdov.

2.

Obdobne by som riešil aj lokality ostatných národov alebo možno aj príbuzenstva k náboženstvám. A to nielen v oblasti Blízkeho východu, ale aj v rámci Afriky, kde boli tiež hranice po rozpade koloniálneho systému „nakreslené“ mocnosťami od stola často aj s použitím pravítka.

3.

Určite by som zvolal hlavy všetkých náboženstiev a viedol s nimi dialóg na tému prijateľnej zmeny ich téz, pretože napr. v oblasti náboženských „odporúčaní“ ohľadne počtu detí sa absolútne nezohľadňujú výrazné zmeny v oblasti medicíny (zvyšovanie veku dožitie, zvládnuté liečenie množstva smrteľných chorôb, ale aj zníženie počtu pracovných príležitostí v dôsledku nárastu automatizácie a robotizácie, …). Pretože tempo zvyšovania počtu obyvateľov v rámci celého sveta je s ohľadom na súčasné ohraničené možnosti zeme neudržateľné.

4.

Za predpokladu prijatia dohody podľa bodu 3. (ak by som to ako riaditeľ zemegule nenariadil) by rozvinuté štáty, ktoré v podstate vznikli na báze koloniálnych mocností, by dohodnutým spôsobom bezplatne alebo za výhodných podmienok poskytli technológie pre zastavenie rozširovania púšte a naopak pre maximálne zalesnenie týchto oblastí.

5.

Obdobne ako v prípade bývalých koloniálnych mocností (viď bod 4.) by som komunikoval s najbohatšími ľuďmi a/alebo skupinami sveta a aj každej jednotlivej krajiny, aby sa taktiež podieľali na riešení problémov, ktoré boli, sú a zatiaľ žiaľ aj budú vytvárané v prvom rade v dôsledku nesprávneho prerozdeľovania vytvorených hodnôt v duchu „Dane sú poplatkom strednej vrstvy, ktorá ju platí preto, aby chudobní nepozabíjali najskôr bohatých a potom aj strednú vrstvu.“

Aj/alebo najmä bohatí, resp. aj stredná vrstva si musí uvedomiť rozloženie populácie do skupín nadpriemerných, priemerných a podpriemerných, resp. pracovitých, lenivých a povaľačov, ktorých výskyt je potvrdený nielen štatisticky, ale aj vedecky. Tomuto musí byť na základe poučení z minulosti prispôsobený aj princíp súčasnej pseudodemokracie, keď je bežný pracovitý, zdravý a samostatný človek pomaly obmedzovaný viac, ako tí, ktorým nebolo dopriate pri narodení alebo sa do niektorých problémov dostali vlastným pričinením.

„““““

V sobotu 12.9. 2015, teda nasledujúci deň po uverejnení toho môjho príspevku som si prečítal v SME článok Juraja Mesíka so zvláštnym, ale veľmi priliehavým názvom „Migračná kríza dáva Európe šancu pripraviť sa“. Ako určité odôvodnenie mojich 5 bodov, resp. „Rozhodnutí riaditeľa zemegule“ so dovolím „požičať“ z tohto článku pána Juraja Mesíka jeho časť, označený otázkou a zároveň odpoveďou Prečo prichádzajú.

Prečo sa zrazu do Európy valia masy Afgancov, Nigérijčanov či Pakistancov? Vypukli azda v Afganistane, Nigérii, Pakistane, Mali, Senegale, Gambii a inde vojny? Vôbec nie: napriek tomu v roku 2013 prišlo z Afganistanu do Európy 26-tisíc žiadateľov o azyl, v roku 2014 už 41-tisíc a len za polovicu roku 2015 až 60-tisíc. Z Nigérie 11-tisíc v roku 2013 a v roku 2014 už 20-tisíc. Z maličkej Gambie 3,5 tisíca v roku 2013 – a 11,5 tisíca v roku 2014. Z Mali 6,6 a 13-tisíc…

Čo sa to deje v týchto mierových krajinách – a v mnohých ďalších, odkiaľ sa do Európy tlačia znásobujúce sa davy ľudí?

Nie, nie sú tam vojny. Naopak, ľudia sa tam radostne množia – a explozívne pribúdajú. Dokonca aj vo vojnou ničenej Sýrii od roku 2000 do roku 2014 stúpol počet obyvateľov o 37 percent, z asi 17 na 22,6 milióna. Za štrnásť rokov tam pribudlo jedno Slovensko, ktoré nemá z čoho žiť. Priviesť dieťa do takého sveta sa v našej kultúre považuje za nezodpovednosť, ale…

V Afganistane, druhom prudko rastúcom dodávateľovi migrantov, stúpol počet obyvateľov z 22 na 32 miliónov. V tretej Eritrei o rovných 52 percent. Počet Nigérijčanov stúpol za pätnásť rokov z 125 na 180 miliónov. Pribudlo tam jedno Taliansko. Pakistancov bolo 150 a je 196 miliónov. To je plus jedno Španielsko. Len v Nigérii a Pakistane pribudlo za krátkych pätnásť rokov cez sto miliónov detí – Nemecko plus Rumunsko.

Ani najbohatšie krajiny Európy by nedokázali týmto masám detí poskytnúť školy, učiteľov, vzdelanie, prácu a perspektívu slušného života. Všetci však vedia, že kdesi na severe je zasľúbená krajina prosperity a bohatstva: treba len prekonať more a prejsť pár tisíc kilometrov a ste zachránení…

Alebo aj nie – ale ak je rozhodovanie medzi hnitím na vyprahnutej polopúšti alebo v slume Kábulu, Lagosu, Dakaru či Karáčí alebo podstúpením istého rizika s vidinou možnosti úplne iného života, pre mnohých mladých mužov rozhodovanie nie je ťažké. Každý úspešný azylant je potom inšpirujúcim príbehom úspechu, o ktorom vie celá dedina či predmestie.

V kontexte uvedených informácií pána Juraja Mesíka a aj v nadväznosti na „rozhodnutia riaditeľa zemegule!“ vyznievajú prinajmenšom zaujímavo niektoré aktuálne, resp. známe skutočnosti.

Preukázateľný neprimeraný nárast obyvateľstva zemegule (ako „dočasný riaditeľ zemegule“ som s tým nič neurobil, ale ani za to nemôžem) v konfrontácii s pochodom za život.

Desať tisícročná galéria v Ouede Al-Hayat na území Líbye obsahuje odkazy z minulosti o tom, že Sahara bola ešte nedávnou „rajskou záhradou“. Paleontologický a archeologický výskum líbyjsko-talianskej expedície z roku 1955, vedený Fabriziom Mori a Paolom Graziozi, dosvedčil túto skutočnosť, ovplyvnenú zmenou klímy a životného prostredia nálezmi kamenných nástrojov, keramiky a kostí.

Preto si dovolím s odvolaním sa na obsah mojich predchádzajúcich článkov a aj na obsah 5 rozhodnutí „dočasného riaditeľa zemegule“ trošku pozmeniť tú vetu pána Juraja Mesíka, ktorá by mala znieť „Migračná kríza je výzvou pre celý svet riešiť situáciu“.